Prečo sa chlieb stáva čoraz viac problémovou potravinou?
Mnohí zdraviu chtiví jedinci v túžbe po zlepšení svojej kondície horlivo presedlajú z tzv. bieleho pečiva na pečivo celozrnné.
Je to však skutočne správna cesta? Voľba na strane celozrnného pečiva býva väčšinou opretá o nasledovné dva argumenty:
1) Prospešné vitamíny a minerály sú predsa skryté v šupke.
2) Šupka je naviac cenným zdrojom vlákniny a predsa o tieto benefity nechceme prísť...
Ale je tomu tak skutočne?
Bez ambície pokryť celú tematiku vhodnosti/nevhodnosti obilnín v tomto mini článku si povedzme niečo o tom, ako dostať maximum z dnešnej pšenice. Z pohľadu pôvodu uprednostnite skôr pri výbere jej archaickú, nemodifikovanú variantu v podobe špaldovej pšenice alebo tzv. dvojzrnku. Väčšina ľudí v dnešnej dobe ešte stále totiž (aspoň čiastočne) disponuje enzymatickým vybavením na jej natrávenie. Nenatrávená potrava je predsa najčastejším zdrojom hlienu a toxicity v organizme a tomu sa predsa chceme zákonite vyhnúť.
Druhý problém je v šupke. Síce obsahuje spomínané vitamíny, vlákninu a minerály, ale o zrne treba vedieť i to, že pesticídy, herbicídy, zvyšky postrekov, či mykotoxíny vznikajúce zo zlého skladovania sa hromadia taktiež v tejto povrchovej časti. Šupka dnešnej pšenice teda nie až také "terno", ako sme si možno mysleli. Naviac daná vláknina môže dráždiť i zapálenú sliznicu čreva, ktorou v otvorenej alebo latentnej podobe trpí mnoho členov súdobej spoločnosti.
Ak chlieb, tak istotne dostatočne dlho kváskovaný. Prečo?
Lebo proces kváskovanie je v podstate fermentačný dej, ktorý nám umožní predtráviť (pre dnešnú väčšinovú populáciu s oslabeným tráviacim ohňom) komplikovane stráviteľnú zato však cennú bielkovinu lepku, ktorú pšeničné zrno obsahuje.
Ak je daná múka pri kváskovaní svetlá, teda bez šupky, fermentačný proces sa dokáže ľahšie "predrieť" k bielkovine a bezozbytku ju predtráviť, aby z nej telo vedelo následne plnohodnotne benefitovať .
To pri celozrnnej variante a obzvlášť pri krátkom fermentačnom procese nie vždy nastáva, čím nestrávená bielkovina lepku v tele robí žiaľ škodu rozsiahlych rozmerov....
Horeuvedené vety berte prosím ako menšie zlo.... Trendom v stravovaní je žiaľ totiž úplné vylúčenie obilnín ako aj pseudobilnín z potravy. Dôvody? Heslovite...
- Lepok i v malej miere prispieva k tvorbe syndrómu priepustného čreva, čím sa otvára brána k vzniku autoimunitných ochorení. To, že kedy u dotknutej osoby prepuknú záleží len od citlivosti jednotlivca a faktu, "kedy a kde sa naplní" pomyslený pohár.
- Pôvodne sme pšenicu konzumovali len v zimných mesiacoch (po jesennej žatve), i to len fermentovane a v obmedzenom množstve, pretože v zimných mesiacoch sa prirodzene navyšuje tráviaca ako i detoxikačná kapacita organizmu, z titulu, že sa tráviaci oheň viac kumuluje vo vnútri organizmu. Daná skutočnosť nám umožňovala lepšie sa popasovať s antiživinami, ktoré sa v obilninách či napr. zelenine nachádzajú a ich funkcia spočíva v ochrane rastliny pred konzumentom. Dnes pre zmenu pšenicu jeme takmer denne, i viackrát za deň, čo predstavuje pre telo extrémnu nálož.
- Keďže sa syndróm priepustného čreva stal masovým fenoménom, u mnohých vznikla kaskáda imunitných reakcií na celú radu zložiek potravy (od pesticídov, cez bielkovinové fragmenty), kedy na upokojenie imunitného systému pomáha len dlhodobá eliminačná diéta všetkých potenciálnych alergénov, u ktorých dokonca hrozí i krížová imunitná reakcia. Psychosomatické pozadie horeuvedeného syndrómu je skryté v problematickom vzťahu s okolitým svetom, ktorý vnímame ako zdroj ohrozenia a rizika, čím sa naše sliznice stávajú hypersenzitívne.
- Predpokladom dobrého trávenia bielkovín je súhra žalúdka a žlčníka. Dnes ľudia trpia chronicky zníženou tvorbou kyseliny chlorovodíkovou z dôvodu kontinuálneho stresu a sedavého typu života. Daný fakt okoreňuje i zablokovaný žlčník, ktorého dôvodom je nadmiera vnútorných dilem človeka vyúsťujúcich do nerozhodnosti, ktorá sa emocionálne na danom orgáne odzrkadľuje. Ak je málo sekrécie kyseliny v žalúdku, bude tomu obdobne i so žlčou v dvanástorníku. Nedostatočná žlč a kyselina následne neplní ani svoju dezinfekčnú úlohu v tráviacom trakte, čím si otvárame cestu k chronickej dismikróbii, v tenkom čreve sa premnožia patologické organizmy, v hrubom čreve sa zas fermentujú zvyšky nenatrávenej potravy prispievajúc tak k intoxikácii organizmu. A to všetko len preto, že nedokážeme tráviť bezozbytku...
- Z titulu narušených rodinných vzťahov v mnohých prípadoch je gluténová intolerancia alebo celiakia psychosomatickým odzrkadlením nefunkčného vzťahu s dominantným rodičom (hlavne s otcom)
Ako vidíte, doba je komplikovaná a pýta si komplexný a individualizovaný prístup....
