Prečo je budovanie svalstva a low-carb prístup pribúdajúcim vekom nutnosť a nie voľba?

Každý by rád dôstojne vstupoval do, resp. prežíval jeseň svojho života. Ale ako sa k tomuto želanému stavu dopracovať ?

Vychádzam z faktu platného (i) v biológii, že to čo v živote nepoužívame, tak to časom chradne... Rozmeňme si to na drobné...

Pribúdajúcim vekom i naše mitochondrie degradujú, čo do počtu i čo do veľkosti.. Čo sú to mitochondrie a ako súvisí ich počet a veľkosť so starobou prežitou pri sile a v zdraví?

Mitochondrie sú niečo ako bunkové elektrárne. Tak ako sa v elektrárni spaľuje uhlie alebo plyn a vyrába sa z neho elektrická energia, čo je premena jednej formy energie na druhú, tak sa aj v mitochondriách cukor a tuk premieňa – metabolizuje na životne dôležitú energiu - ATP.

Mitochondrie sa nachádzajú vo všetkých bunkách, či už sú to svalové, obličkové, pečeňové, nervové a podobne. Koľko mitochondrií je v jednej bunke závisí od jej úlohy, ktorú v tele plní. Napríklad bunky mozgu, nervov, srdca či pečeňové bunky majú až do 5000 mitochondrií v jednej bunke. Je to preto, že sú to veľmi dôležité orgány v tele a majú aj veľkú spotrebu energie – teda ATP. Bunky, ktoré potrebujú menej energie, obsahujú aj menej mitochondrií, napr. bunky kostí a tie majú len do 300 mitochondrií. Svalové bunky majú tiež veľa mitochondrií. Správnou športovou záťažou sa dokonca množstvo mitochondrií vo svalových bunkách zvyšuje, lebo sval, tým že sa pravidelne zaťažuje, potrebuje aj viac energie a teda aj viac mitochondrií. Mitochondrie sa v bunkách nelíšia len svojím počtom, ale aj veľkosťou. Keď sa nejaký sval pravidelne zaťažuje a záťaž sa stupňuje, nezvýši sa len počet mitochondrií vo svalovej bunke, ale aj ich veľkosť.

Prečo je to dôležité a ako to súvisí s dôstojným starnutím? Pribúdajúcim vekom naše svalstvo prirodzene ubúda. Tento proces negatívne ovplyvňuje i sedavý spôsob života západnej civilizácie, resp. náš skomfortnelý spôsob života. Čím máme menej mitochondrií máme, čomu podotýkam zásadne prispieva degradácia kostrového svalstva, tým menej cukru, resp. sacharidov zo stravy dokážeme zužitkovať. Prečo je tento fakt podstatný?

Ak pribúdajúcimi rokmi neobmedzíme prísun sacharidov v našej strave pri znižujúcom sa počte a veľkosti mitochondrií v našom tele, cukor sa nemá ako spáliť na ATP (na bunečnú energiu), ten následne neželane končí ako tuk, zväčša prispievajúci k steatóze (stukovateniu) pečene. Dochádza teda k postupnému poškodzovaniu pečene, čo má siahodlhé negatívne dopady na naše telo. Zároveň nespálený cukor v tele postupne navodzuje nechcenú inzulínovú rezistenciu, priberanie na váhe a všetko to, čo sa cukru ako "bielemu jedu" v odbornej literatúre pripisuje. Len pre sumarizáciu: od poškodzovanie ciev cez vysoký krvný tlak, tvorbu živnej pôdy pre patologické mikroorganizmy až po podporu chronického zápalu v organizme.

Kým bol človek mladý, pomer makier v strave veľmi neriešil. Prečo? Pretože v mladosti telo v zásade disponuje veľkým množstvom mitochondrií, preto dokážete ľahko "spáliť i klince"... O túto výhodu však vekom prichádzame. Ak sa teda chceme vyhnúť zdravotným komplikáciám, rozumej civilizačným ochorenia vo vyššom veku, potrebujeme zvýšiť / udržať počet mitochondrií v organizme a znížiť prijem sacharidov, aby zbytkový nepoužitý cukor v tele nespôsoboval neželané ochorenia. V kontexte cukrov skutočnými trojskými koňmi sú hlavne potraviny obsahujúce fruktózu (ovocný cukor). Tú totiž naše mitochondrie spaľovať nevedia, preto sa tá vracia do pečene, kde sa ukladá ako tuk.

Čo teda robiť? Tu je pár tipov... Doprajte si pravidelný rezistenčný tréning, resp. prinajmenšom sa nevzdávajte každodenných prechádzok či svižnej chôdze. Drasticky vo svojej strave obmedzte sacharidy a zamerajte sa vo svojom kalorickom príjme primárne na tuk a bielkoviny. Vedzte, že pravidelné silové cvičenie je základ pre udržanie dostatočného množstva mitochondrií, vyvarujte sa fruktózy ako čert kríža a v neposlednom rade obmedzte škrobové prílohy na vašom tanieri.

Veľa zdaru prajem!