Dvaja nepriatelia vášho zdravia, o ktorých by ste mali bezpodmienečne vedieť.
Častokrát hovorievam, že v dnešnej dobe zažívame neskutočnú prevahu negatívnych vplyvov voči nášmu zdraviu, ktorých počet i sila výrazne prevyšuje našu adaptačnú kapacitu i schopnosť sa adekvátne brániť. Sme teda v skutočnosti účastníkmi tzv. doby jedovej. V tomto blogu by som rád vyzdvihol dvoch skrytých nepriateľov, ktorých považujem za najzásadnejších škodcov vo vzťahu k väčšine našich súčasných civilizačných ochorení. Prinajmenšom na číro fyzickej úrovni...
O kom je reč? Prvým hriešnikom v tomto kontexte je glyfosát a druhým je fruktóza. Poďme si ich predstaviť trochu bližšie. Glyfosát je derivátom glycínu, ktorý slúži ako širokospektrálny herbicíd, účinná látka mnohých komerčných poľnohospodárských produktov vrátane známeho Roundup-u. Slúži najmä ako prostriedok proti burine. Glyfosát predstavili už v roku 1970 chemici spoločnosti Monsanto. Pre zmenu fruktóza (iné názvy: ovocný cukor, staršie levulóza) je jednoduchý monosacharid so sumárnym vzorcom C6H12O6. Ide o ketohexózu, čiže monosacharid so šiestimi atómami uhlíku a ketónovou skupinou v molekule. Spolu s glukózou a galaktózou patrí medzi monosacharidy, ktoré sú z tráviaceho traktu vstrebávané priamo do krvného obehu. Toľko k odborným pojmom a teraz spať k meritu veci.
Sú to také látky, ktorým sa priamo či nepriamo žiaľ v dnešnej dobe trvale vystavujeme a prináša to nedozerné negatívne následky do nášho zdravia, o ktorých možno ani len netušíme. Glyfosát je totiž pesticíd, ktorý sa do nášho tela dostáva nielen cez konzumované rastliny ale žiaľ i mäso zvierat, ktoré sú kŕmené cez geneticky modifikovanú kukuricu či sóju. A to je fenomén dnešného veľkochovu... Z jej negatívnych účinkov by som vyzdvihol predovšetkým devastačný vplyv na mikrobióm, teda na zdravú mikrobiálnu rovnováhu v našom tráviacom trakte. Najnovšie výskumy dokazujú, že narušený mikrobióm je predbránou vzniku celej rady civilizačných ochorení, od kardiovaskulárnych, cez autoimunitné až po onkologické. Naviac pesticídy vplývajú primárne na narušenie rozmnožovacích funkcií rastlín, dokázateľne tak činia i u zvierat, ak sú im dlhodobo vystavené, z daného titulu nie je preto vylúčené ani to, že za narastajúcou pandémiou neplodnosti v západnej civilizácii je práve skutočnosť, že sa skryto skrz stravu "dávkujeme" malými množstvami herbicídov a pesticídov.
Aby toho nebolo málo devastáciu mikrobiómu zaklincuje dnes už v takmer všetkej priemyselne vytvorenej potrave prítomná fruktóza. V tomto bode je potrebné dodať, že naše tenké črevo má len obmedzenú kapacitu vstrebania monosacharidu, akým je napr. fruktóza. Je tu totiž zabudovaný ochranný mechanizmus predovšetkým u prezretého ovocia, ktorého prejedanie spôsobuje akútnu hnačku a zápal v čreve, čím sa prírode nenatrávené semiačka skonzumovaného ovocia dostávajú skrz stolicu zvieraťa do väčšej vzdialenosti od pôvodného stromu zabezpečujúc si tým želané prežitie rastliny. Fruktózová intolerancia, ktoré sa dnes rozmáha v populácii ako disharmónia, je len špičkou ľadovca. Problémom je skutočnosť, že nenatrávená, resp. nevylúčená fruktóza v čreve sa postupne stáva živnou pôdou pre rozmach nezdravej mikrobioty, čím si opäť raz vytvárame podhubie pre vznik celej rady civilizačných ochorení.
Skazu na našom krehkom zdraví zakončujú už len voľné aminokyseliny ako napr. lyzín, ktorý sa vkladá do procesovaných potravín za účelom ich jemného osladenia. Obdobne ako u fruktózy, nie sme ako druh bytostne nastavení na vstrebávanie voľných aminokyselín, obzvlášť nie vo veľkom množstve. Ich nestrávené zvyšky sa totiž v čreve menia na tzv. kadeverín, to jest mŕtvolný jed, ktorý extrémne preťažuje imunitný systém, pôsobí neurotoxicky a je koreňom pre vznik histamínovej intolerancie, teda nedostatok DAO enzýmu.
V kontexte horeuvedeného je teda na mieste, aby sme podnikli vedomé kroky na čo najväčšiu elimináciu týchto látok z nášho jedálnička, ak nechceme skôr či neskôr patriť do kategórie ľudí, ktorých jediným spoločným menovateľom je, že ich ničí životný štýl súdobej civilizácie....
