Duchovné príčiny tráviacich problémov.

V tomto článku si napíšeme niečo o tematike duchovných príčin tráviacich potiaží. Koniec koncov najrôznejšie intolerancie, problémy so vstrebávaním, potravinové alergie, tráviace ťažkosti sú v našej spoločnosti na enormnom vzostupe. Čo je za tým? Tak sa na to teda pozrime spoločne.

Ak sa nad tým logicky zamyslíme, tak naše brucho (tráviaci trakt) je de facto sídlom našej bytostnej existencie a prežitia, preto nech ju čokoľvek ohrozuje, ničí to zákonite i náš tráviaci systém. Keď si to plasticky predstavíme, tak po prijatí potraviny ústami sa dané sústo stáva našou súčasťou, ale táto predstava je do značnej miery klamlivá. Že prečo? Nuž, tráviaci trakt je predsa istá rúra, trubica s dvoma koncami, teda je to akýsi tunel skrze nás, ktorý drží všetkú prijatú potravinu na istý čas MIMO nášho interného telesného prostredia. Trávenie teda z pohľadu laicko-duchovnej definície nie je nič iné ako citlivé a dômyselné vyberanie si živín a podnetov z vonkajšieho sveta, tráviaca trubica je teda jedným z kľúčových bodov nášho kontaktu s vonkajším svetom. Preto ak sa objaví istá intolerancia, problém so vstrebávaním, je to jednoznačný znak toho, že s niečim "tam vonku", "tam mimo" máme problém, nevieme to prijať, odmietame to, nedokážeme sa s tým zmieriť, osvojiť si to, asimilovať to.

Prepojenosť (gut-brain connection) mozgu a čriev (nervových vlákien, ktoré sa ťahajú pozdĺž črevných klkov) je už aj akademickou medicínou pomaly ale isto uznávaným fenoménom. Tým, že ten dnešný "svet tam vonku" , "tam mimo" je snáď každým súdnym človekom vnímaný ako priestor "poriadneho bordelu", tak nie je asi žiadnym prekvapením, že na zdeformované vibrácie pochádzujúce z potravín tak zo živočíšnej ako aj rastlinnej ríše náš tráviaci mechanizmus reaguje precitlivelo, výberavo až odmietavo. Rezonanciou dnešnej doby, ktorá preniká od človeka cez zvieratá až do tkaniv rastlín je predsa deštruktívna vibrácia strachu, chaosu a boja o prežitie.

Tí, čo sa neustále a cyklicky zožierajú a nepríjimajú vonkajší svet zákonite časom môžu skĺznuť k rakovine žáludka či pankreasu. Ak daný pocit vnútorného zožierania so sebou nosí i aspekt akéhosi neodpustenia, problém sa neraz detekuje v podobe rakoviny hrubého čreva.

Je tu teda v záujme nášho zdravia a zdravia tráviaceho traktu prítomná hlboká potreba zmeniť vonkajší svet k lepšiemu miesto na bytie. To však asi nenastane, ak danou premenou v prvej línii neprejde i bytostná esencia a konanie človeka, ktorého z veľkej časti v súdobej spoločnosti (ale aj v minulosti) motivujú len zvieracie pudy a strach.

V dnešnej dobe snáď už nenájdeme človeka, ktorý by nemal nejakú alergiu (nanajvýš o nej nevie). V tejto súvislosti sa pozrime na tie dve najčastejšie, akou je jednak alergia na lepok, a po druhé neznášanlivosť laktózy. Aké sú jej príčiny z duchovného pohľadu? Obilie je symbolom otca a bezpečného zázemia, bytostnej istoty, ktorú štandardne ponúka archetyp mužského člena rodiny = hlava rodiny. Žiaľ ak sa pozrieme okolo seba na tie rozvrátené rodiny bez otcov, resp. náležitého vzoru muža, partnerské vzťahy, kde je každý na "volnej nohe" a ani pán Boh nevie, kto je čie dieťa, tak nečudo, že gro ľudí trpí pocitom hlbokej neistoty, stratou bezpečného zázemia, existenčným strachom z budúcnosti, nedostatkom prevných základov. Za všetkým teda v kontexte problému s lepkom hľadajte "otca". Jeho (narušenú) podobu vo Vašom živote.

Mlieko je pre zmenu symbolom ženským, vypovedá o našom emocionálnom vzťahu s matkou, kľúčovou ženou nášho života. Mnohí majú problém práve so svojou mamou. Že prečo? Tých dôvodov môže byť samozrejme viac. Jednak tu hrá rolu i zmena role a neraz nejednoznačná úloha ženy - matky v dnešnej spoločnosti, ktoré sa tu na strane jednej hrajú na matky ale aj na sebavedomé karieristy. Žena karierista prosto nikdy nebude podvedome vyžarovať vibráciu, ktorá korešponduje s archetypom matky, ktorá sa o svoje deti bezbreho stará.I preto sa na ňu dieťa nie vždy dokáže "napojiť s plnou dôverou." Narušený vzťah k matke môže nastať i cez tlak matky na vyššiu konformnosť dieťaťa na spoločenské pravidlá, ktoré sú citlivým dieťaťom považované za neakceptovateľné. Platí to hlavne vtedy, ak matka svoju lásku podmieňuje práve schopnosťou dieťaťa vyhovieť tlaku a normám spoločnosti.

Samozrejme za našou (ne)schopnosťou tráviť najrôznejšie potraviny je i vibračná úroveň toho, čo do seba dávame. A tu fakt nerozlišujme medzi zabitím zvieraťa a "zabitím" = utrhnutím rastliny od životodárnej zeme, lebo smrť je proste smrť. Koniec koncov vo vibračnej úrovni potravín hrá svoju kľúčovú rolu nielen okamih a podoba "jatiek" (zabitie zvieraťa či žatva napr. obilnín kombajnom), ale celý proces výchovy a pestovania, ktorý je neľudský a plný drancovanie tak v živočíšnej ako i v rastlinnej výrobe.

Všetky horeuvedený skutočnosti sú naviac okorenené skutočnosťou, že nám ako ľuďom chýba úcta k obsahu nášho taniera, z jedenia sa neraz stráca element posvatného rituálu, ktorým naše telo ako dopravný prostriedok ducha vyživujeme a všetko je to len o akomsi obžerstve, prežieraní či "nahadzovaní o(p)otravín do nášho gágora.

V tej či onej podobe mám pocit, že nekráčame tým správnym smerom a verím, že naše ľudstvo raz pochopí, že nadišiel čas zatiahnuť ručnú brzdu a hodiť konečne spiatočku.Snáď k tomu dôjde čo najskôr.