Dá sa uzdraviť z potravinovej intolerancie?

Odpoveď znie áno aj nie. Kým alergie na isté potraviny sú raritnejšie, najrôznejšie intolerancie sa v poslednom období rozširujú skrz celú populáciu ako huby po daždi. Problematika potravinových intolerancií je vo verejnom diskurze zároveň dosť diskutabilná, keďže v akademickej obci ju neberú príliš seriózne. Napriek tomuto faktu tí, čo podstupujú dietu na báze vynechania detekovaných intolerantných jedál, zaznamenávajú výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu.

Mnohí sa v tomto kontexte následne prirodzene pýtajú, dokedy je nutné dané problémové potraviny vynechať? Dočasne len na pár týždňov, prípadne mesiacov, snáď večne? Ak hovoríme o tzv. potravinových intoleranciách, tak máme na mysli také potraviny, voči ktorým naše telo produkuje tzv. IGG protilátky. Ide v tomto zmysle o takú aktiváciu imunitného systému na báze prijatej potraviny, ktorej prejavy sa preukazujú buď skryto, skôr oneskorene, neraz tzv. nízkohladinovým zápalom, čo v dlhodobom horizonte preťažuje náš imunitný systém, v neposlednom rade poškodzuje tkanivá organizmu. Je zaujímavé, že pri vynechaní istej potraviny sa dokonca i po dlhých rokoch prejavuje vysoká imunitná reakcia voči danej látke. Potom sú tu potraviny, ktoré po pár mesiacoch vyradenia opatovne dokážeme integrovať do svojho jedálníčka bez akýchkoľvek problémov a návratu negatívnych symptómov. Tak kde je teda pes zakopaný? IGG protilátky a ich aktivácia súvisia predovšetkým s našou imunitnou pamaťou. Daná skutočnosť znamená, že ak imunitná bunka už raz na istú látku reagovala, bude tak činiť na báze pamate i v budúcnosti, teoreticky do konca života. Imunitné bunky totiž danú informáciu o potenciálnom útočníkovi / škodcovi predávajú ďalej na novú generáciu. Toto je dôvod, prečo i po pár rokoch absencie istej problematickej potraviny v našom jedálníčku, pri jej znovuzavedení reagujeme imunitnou reakciou. Je teda uzdravenie už raz vzniknutej intolerancie pre pamať imunity odsúdené na neúspech?

Skúsenosť je taká, že pri počiatočných masívnych reakciách je pamaťová stopa v imunitnom systéme natoľko silná, že eliminovať ju úplne je neskutočne náročné. Viaže sa totiž k úplnej obnove zdravého črevného mikrobiómu, eliminácii zbytkového alergénu z organizmu, čo napr. pri vynechaní lepku trvá až 1.5 roka, v neposlednom rade k modulácii alebo desenzitivizácii imunitného systému. Nebýva to projekt na pár týždňov, skôr mesiacov či rokov. Intolerancia u človeka teoreticky pretrváva, kým v tele prebýva čo i len jedna bunka, ktorá mala priamy fyzický kontakt s potenciálnym alergénom. Možné oslabenie nežiaducej imunitnej reakcie môžeme očakávať najskôr pri tretej generácii buniek, ktoré sa už s fyzickým dráždičom nestretli. Aby príbeh nebol až taký jednoduchý, máme tu i problematiku tzv. krížových reakcií. Isté typy bielkovín sa z pohľadu svojej antigénovej štruktúry totiž podobajú jedna na druhú. Ak napr. niekto reaguje negatívne na mliečny kazeín, bude tak činiť s veľkou pravdepodobnosťou i voči slivke a zelenýmu hrachu. Je tomu tak preto, že ich antigénová štruktúra je obdobná a spôsobujú si navzájom krížovú imunitnú reakciu.

Čo teda učiniť z pohľadu terapie, ak máte početné intolerancie? V prvom rade je bez debaty nutné úplne vylúčiť konkrétny alergén(y) na aspoň 3, ideálne však 6 mesiacov a využiť daný vzácny čas na regeneráciu mikrobiómu, detoxikáciu a moduláciu imunity. Následne začať po jednom vkladať menej problematické potraviny spať do jedálnička a sledovať reakciu tela. Je to síce dlhodobý proces, ale trpezlivosť určite ruže prináša...