Ako sa vyznať v "džungli" alternatívnej medicíny a uzdraviť sa?
Trh je v súčasnej dobe presýtený najrôznejšími ponukami v oblasti tzv. alternatívnej medicíny a laik má skutočne čo robiť, aby sa v spleti bohatých ponúk na "zázračné" uzdravenie vyznal. V tejto súvislosti by som rád poskytol pre čitateľa akúsi nápovedu, či kompas, ktorý mu umožní základnú orientáciu v danej problematike. V prvom rade si musíme povedať, že ak sa povie alternatívna medicína, tak neraz ani len netušíme, o čo vlastne presne má ísť, nanajvýš to nebude asi štandardný postup návštevy lekára, ktorý predpíše recept na nejaký liek.
Fakt, že sa niekto vôbec snaží uzdraviť "alternatívne" máva štandardne tri dôvody. 1)Bojí sa lekárov, 2)Vychádza z predpokladu, že človek je viac než čistá hmota odkázaná na postupné chradnutie 3) Akademická medicína nepriniesla pre pacienta očakávané benefity či odstránenie príznakov.
V prvom rade si ujasnime, že nejestvuje jednotný koncept tzv. alternatívnej medicíny. Naviac sú aj takí, ktorí hovoria skôr o medicíne komplementárnej, ktorá akademickú zdravovedu nemá nahrádzať, v lepšom prípade len okrajovo dopĺňať. Tak ako sa v tom všetkom vyznať?
Dobrý kompas vám umožní ušetriť veľa času strávených hľadaním riešenia pre váš konkrétny problém, o neefektívne vyhodených financiách ani nehovoriac. V oblasti tzv. alternatívnej medicíny môžeme hovoriť na strane jednej o veľkých ucelených, takmer všeobjímajúcich náukách, na strane druhej zasa skôr o čiastkových a cielených terapeutických postupoch/protokoloch.
Začnime teda s tzv. ucelenými koncepciami. S tým čím sa môžete najpravdepodobnejšie stretnúť na ceste vášho hľadania je buď ajurvéda, tradična čínska medicína (TČM) alebo homeopatia. Poďme si ich v skratke priblížiť, zároveň naznačiť ich limity v našich stredoeurópskych podmienkach. Ajurvéda spolu s TČM sú skutočne veľmi ucelené náuky, ktoré predstavujú nielen sumár najrôznejších terapeutických postupov, ale naviac špeciálny životný štýl, či akúsi filozofiu bytia. A tu nastáva najväčší problém pre našinca. Sila týchto náuk je hlavne v rozmere presne nastaveného životného štýlu, ktorý žiaľ v západnej uponáhľanej dobe dokáže v plnej miere len málokto plne aplikovať či osvojiť si. Ajurvéda má svoju silu predovšetkým v nastavení stravovania a životného štýlu šitého na konkrétnu mentalno - fyzickú individualitu, naviac jej koncept hlbinnej očisty tela pod názvom panchakarma je na svete ojedinelý. Žiaľ v našich podmienkach takáto komplexná očistná kúra, ktorú je nutné podstúpiť ideálne 2 krát do roka, nie je k dispozícii (alebo len obmedzene), preto sa poradenstvo v tejto oblasti upriamuje skôr na predaj doplnkov, masáže a zmenu životného štýlu šitého na mieru. Problém ajurvédy v našich zemepisných šírkach, napriek jej ucelenému prístupu, komplikuje i jej filozofické pozadie pochádzajúce z Indie, ktoré je pre našinca zahľadeného do hmoty tak trochu kultúrne vzdielané.
Povedzme si teraz pár slov k tradičnej čínskej medicíne. Ďalšia veľmi ucelená a komplexná náuka postavená o.i. na. sile tzv. 5 pohybov (neprávne 5 elementov), ktorých vzájomná súhra a rovnováha prináša dlhovekosť a zdravie. Podobne ako pri ajurvéde správny životný štýl podľa TČM je nosným princípom pre dosiahnutie dlhodobých efektov i v oblasti zdravia. Pre západniara, ktorý chce väčšinou "len bylinu na problém" a ostatné aspekty života necháva bez zmeny býva teda tento postup taktiež ťažko realizovateľnou cestou. TČM žiaľ na Západe nie je to, čo by mohla byť. Dôvod je ten, že po kultúrnej revolúcii v Číne za éry Mao- ce - tunga sa značná filozofická a spirituálne bohatá časť tejto náuky stala pre komunistický režim neprijateľná a tak sa jej "zbavila". Preto sa v praxi stretávame skôr s okliešteným konceptom TČM, ktorý komunistický režim toho času prispôsobil na svoje potreby. Žiaľ do značnej miery prístup súdobej TČM v manažmente ochorení konvertoval na západné vnímanie ochorenia postavené síce na pôvodnej diferenciálnej diagnostike, ale v praxi sa ide skôr po manažmente symptómov, rozumej, dnes ťa bolí to, tak budeme riešiť tento okruh, zajtra ťa bolí niečo iné, tak sa zameriame na iný okruh. Treba si uvedomiť že tradičná čínska medicína nie je to isté ako klasická čínska medicína vychádzajúca z pôvodných textov, kde výraznú rolu pri liečbe zohrávala i vrodená konštitučná diagnostika podobná ajurvéde a vplyv aktuálnych planetárnych posunov na zdravie človeka. Skutočný lekár toho času teda nebol len vynikajúci liečiteľ ale i zdatný astrológ. Z toho titulu, sme dnes pri ponuke TČM terapeutov konfrontovaní vo väčšine prípadov len s oklieštenou nástrojovou výbavou riešenia potenciálnych zdravotných potiaží.
Ďalším systémom na pretras je homeopatia. Niektorí ju nazývajú kráľovnou alternatívnej medicíny. Je to skutočne tak? Prislúcha jej daný prívlastok? Úprimná česť tomu, resp. tým, ktorí zistili, že princíp podobné liečim podobným v terapii funguje. Pre západniara nič nemôže byť lepšie ako keď, prerozpráva svoj zdravotný príbeh homeopatovi, a on mu ponúkne "guličku", vďaka ktorej sa má dať do poriadku. Je to niečo, ako keď ideme k lekárovi vo falošnej domnienke, že on nás uzdraví.... A on dá liek na recept.... Pritom len potlačí vonkajšie prejavy disharmónie. Nedá sa homeopatii uprieť jej efektívnosť, ale má svoje zásadne úskalia. Aké? Výber samotného homeopatického lieku je veľkým umením, keďže pacient neraz nevidí samého seba v objektívnom obraze, tak tým i opis jeho problémov môže mať trhliny a skreslenia, čo komplikuje nachádzanie správneho lieku na aktivizáciu vitálnej energie pacienta. Druhá vec je tzv. koncept fenomenológie, na ktorej náuka homeopatie stojí. Jestvuje len to, čo sa prejavuje navonok. Ak teda pacient nemá prejavy, tak je vlastne zdravý. Skutočne? Choroby nevznikajú väčšinou z minúty na minútu, je to mnohokrát o mesiacoch až rokoch "nesprávneho používania samého seba". Preto v homeopatii koncepcia prevencie nehrá až takú zásadnú rolu. Rieši sa vec až vtedy, keď sa prejavila. Je to každopádne na jej škodu, zároveň to pripomína akademickú medicínu, ktorej predstaviteľov navštevujeme neraz až vtedy, keď je s nami zle-nedobre... V neposlednom rade mnoho našich zdravotných problémov je vo vrstvách a kým sa dopracujeme k nejakému citeľnému zlepšeniu vďaka homeopatikám, ktoré neraz po konzultácii meníme každých 4-6 týždňov, tak to trvá dlhé mesiace, prípadne roky. Situáciu komplikuje i fakt, že homeopatia nedisponuje ucelenou teóriou napr. o strave a životnom štýle šitom na mieru, ako to bolo v prípade ajurvédy a TČM, preto sa niektoré telesné neduhy napriek jej aplikácii opakovane objavujú.
Teraz si pre zmenu rozanalyzujme terapeutické postupy postavené na detoxikácii. Je ich celá rada, koniec koncov dnes sa už kadekto čistí "kadečím". Detoxikácia je koncept, ktorý akademická medicína príliš neakceptuje, keďže tvrdí, že žiadne nánosy v sebe nemáme a že tú očistu telo robí 24 hodín neustále a žiadnu nápomoc zvonka vlastne nepotrebujeme. Je to tak? Faktom je, že telo detoxikačnými nástrojmi disponuje. Problém je však ten, že tie nefungujú za každých okolností bezchybne a po druhé každý z nás máme geneticky inú detoxikačnú silu a kapicitu. Čo jedného takmer zabije, druhý to sotva pocíti... Nie sme teda rovnakí. Sú medzi nami geneticky a čo do vitálnej sile silnejší, priemerný, slabý a aj úplni slabosi... je to proste tak.... Takže všetká tá plnohodnotne nenatrávená fyzická a mentálna potrava, ktorá sa plne z tela nevylúči, tak v tele časom spôsobuje stagnácie, zhoršený prietok i zápaly, v neskorších fázach degeneráciu tkaniva. Takže koncept očisty je na mieste, ale musí byť vždy šitý na mieru a vsadený do širšieho konceptu života jedinca. Obzvlášť detoxikačné informačné preparáty v tomto smere prinášajú premenlivé výsledky. Prečo? Lebo človek je súhra tak informácie, energie ako aj hmoty. Síce do tela môžeme vložiť správnu informáciu, ale ak chýba energia na jej manifestáciu v hmote, telo sa do detoxikačného procesu nepustí, alebo len ťažkopádne. Naviac ak nie sú v dobrej kondícii detoxikačné orgány na úrovni štruktúry hmoty, detox ich môže ešte viac zaťažiť a poškodiť. Pohľad, že za všetko môžu toxíny nie je taktiež úplne správny. Toxín v organizme síce môže byť príčinou ochorenia, ale môže byť i jeho dôsledkom. Rozumej kľúčové je sa spýtať, prečo sa toho toxínu vôbec telo nedokázalo zbaviť samo? Prečo hniezdi práve v nejakom konkrétnom tkanive? Prečo sa cyklicky vracia? Tu môžeme následne hľadať prapríčiny, ktoré budú predovšetkým v konštitučných oslabeniach konkrétneho jedinca, ktoré si pýtajú trvalejšiu vitalizáciu a podporu a nielen sezónne očisty.
Na trhu sa stretávame i s nepreberným množstvom terapií súvisiacich s očistou či korekciou emocionálny záťaží. Funguje to? Bez pochybností. Ale je to opäť raz len časť mozaiky cesty za uzdravením. Záporné emócie mnohokrát blokujú očistu tkanív, preto je na mieste ich adresovať. V tomto smere je však potrebné poznamenať, že práca s emóciami je zásah tak do tzv. emocionálneho tela ako i mentálneho. Pocity, ktoré identifikujme ako záporné neraz totiž vyvierajú z podhubia nesprávnych mentálnych presvedčení, dogiem či predsudkov, ktoré však mnohokrát svoj koreň majú v traumatických emocionálnych prežitkoch a nespracovaných skúsenostiach, ktoré nedokázalo spracovať naše "detské ja." Emócia je teda prekrytá myšlienkou a tá myšlienka zase opäť emóciou. Proste sendvič... Za zmienku stojí i to, že každý z nás disponuje akýmsi základným typickým emocionálnym nastavením, ku ktorému tradične skĺzavame a to sa plne neutralizovať nedá, alebo je to beh na dlhé trate. V neposlednom rade konštruktívna práca s mentálnymi a emocionálnymi témami neprinesie plné uzdravenie, ak nie je sprevádzaná i terapiou fyzického tela, keďže jej stavy, hlavne toxicita, reálne navodzuje i záporné emocionálne rozpoloženia. Rozumej telo ovplyvňuje myseľ ako aj myseľ vplýva na samotné telo. Sme predsa súhrou tela, duše a ducha. Telo je vozidlo, duša je pasažier a duch je vonkajším pozorovateľom celej životnej cesty.
Ako to všetko uzavrieť? Ak trpíte nejakou disharmóniou či chorobou, naváhajte bádať na viacerých úrovniach potenciálnych príčin. Ošetrenie problému z viacerých strán väčšinou prináša lepšie, dlhotrvajúcejšie a rýchlejšie efekty. V neposlednom rade spoznajte do hĺbky samého seba, aby ste vedeli, aké máte vozidlo (telo), čo vás motivuje a poháňa (duša) a a čo si chce pozorovateľ (duch) z celého vášho života pre seba za ponaučenia zobrať. Držím vám v tom palce!